„Keď som písala oznámenie o narodení pre všetkých známych znelo asi takto:“ Jerguško – piaty člen našej rodinky, už v deň pôrodu spinká doma v kolíske. Je to naše ‚hypnobábätko‘, na svet prišiel v kľude a intimite, bez veľkých bolestí, bez chémie, za zvukov relaxačnej hudby, pri vôni pomaranča, bez kriku a silného tlačenia, vydýchaný maminkou a hlavne za značnej podpory tatinka a úžasnej pôrodnej asistentky. Je to naše zlatíčko, stále spinká a vôbec neplače.“
Čo mi dal hypnopôrodný kurz pred pôrodom.
Ak by som mala v skratke na začiatok zhrnúť, čo mi hypnopôrodný kurz dal, tak na prvom mieste by určite bol pokoj na duši, navrátenie istoty a vymazanie strachu či obáv z pôrodu.
Okrem toho mi kurz pomohol aj preto, že pár dní pred pôrodom sa nahromadili neočakávané rodinné udalosti, ktoré nám hodne menili plány. Aj vďaka relaxáciám a afirmáciám, ktoré odstraňovali po kúskoch skryté napätie a neistotu, čo nepomohla vykryť ani sila rodiny, sa ma v podstate tieto udalosti dotýkali len okrajovo.
Hypnopôrodnou metódou som sa pripravovala až na moje tretie bábätko a musím povedať, že to bol jednoznačne rozdiel. Poprvýkrát som sa na pôrod neskutočne tešila a dokonca som sa párkrát pristihla pri myšlienke, že ani nechcem aby som ako treťorodička odrodila rýchlo, aby som si mohla užiť všetko to príjemné, čo sme doma s manželom mesiac nacvičovali. Tešila som sa na príjemnú hudbu, na to že ma nikomu nedovolím, aby ma rušil v mojej relaxácii, meditácii a predstavách, na prítomnosť muža, ktorý mi bude oporou, na jeho príjemné masáže, či na vôňu, ktorú som starostlivo vybrala. Tešila som sa tiež na pocit, ktorý zažijem, keď o chvíľku uvidím svoje ďalšie dieťatko, keď si ho priviniem a nepripúšťala som inú možnosť. Takto som si to vysnívala a takto to nakoniec aj bolo. Nebolo tam miesto pre strach a „čo keby“, pretože som vedela aj na základe skúseností z predchádzajúcich pôrodov, že toto sa jednoducho ovplyvniť pri samotnom pôrode z mojej strany nedá inak, ako kľudom. Ostalo mi veriť v seba, svoje telo, silu prírody a prípadné „čo keby“ nechať na moju pôrodnú asistentku a doktora za dverami.
Priebeh môjho (hypno) pôrodu
Silu hypnopôrodnej metódy som pocítila hneď na začiatku, keď ma pôrodné bolesti zastihli cestou domov v aute, hlavou mi začali behať myšlienky či stihneme prísť domov, čo ešte musím stihnúť pobaliť, či sa ako treťorodička dostanem včas do pôrodnice, … Keď som vystúpila z auta, bola som v strese, manžel sa ma stále pýtal, či som si istá, že naozaj rodím, nohy sa mi triasli, cítila som silné nástojčivé tlaky tak v 3 minútových intervaloch a vtedy som si povedala, že presne takto to predsa nechcem.
Dala som si teda teplú sprchu, založila sluchátka s relaxačnou hudbou, ľahla som si a ponorila sa do svojho sveta relaxácie a predstáv. Kým som ja bola na svojej pláži a sledovala príliv či rozvíjajúce sa ruže 🙂 môj manžel rozvoňal izbu pomarančom a stlmil svetlá. Občas sme zasrandovali, dávala som mu inštrukcie a on všetko nachystal. Uvaril mi čajík, občas pribehol a dal mi príjemnú masáž. Všetko sa ukľudnilo a tatinko začal konečne vyberať meno pre svojho tretieho syna. Po bolesti zrazu nebolo ani stopy, bezbolestné vlny prichádzali tak po 4 minútach, jedna slabšia a jedna silnejšia. Robili sme si z toho srandu, keď som mu povedala: „Ide vlna“ on povedal:“Ja viem slabšia“ alebo pozrel na hodinky a povedal :“Silnejšia vlna príde – teraz.“ .V kľude som ich predýchavala, cítila som sa uvoľnene, veľmi príjemne a pokojne. Najradšej by som v tejto krásnej intimite ostala donekonečna – len ja, muž môjho života sústredený len na mňa a tretí malý človiečik na ceste. Takto to šlo tri hodinky, potom sme sa rozhodli predsa len už premiestniť do nemocnice v Rakúsku.
Hranicu sme prekračovali symbolicky – o pol noci za zvukov slovenskej hymny v podobe gitarového sóla, ktorá hrala práve z rádia. Celé mi to pripadalo krásne mystické a to mi doávalo silu. Po necelej pol hodinke sme boli na mieste a po príjemnom privítaní mojou pôrodnou asistentkou a krátkej milej komunikácii som sa opäť ponorila do svojho sveta. Vybavovačky a manažment okolo hudby, vône a masáže som nechala na manžela. Ja som len predýchavala a meditovala, poprípade občas, ak som mala chuť, odpovedala na otázky. Vyskúšala som si aj pobyt vo vani, to ma ale začalo vyčerpávať a uberalo mi to na koncentrácii, tak som sa vrátila na súš, pekne do postele. Potom to prišlo, začala som vydýchavať a pritláčať, popritom som sa pýtala manžela čo už vidí, keď už vyšla hlavička odbehol ešte dokvapkať pomarančovú vôňu. Prvýkrát som mala pocit, že mi bolesť, aj keď som párkrát nejakú pocítila, nezastiera rozum a pôrod môjho bábätka je plne pod mojou kontrolou. Ja som rozhodla kedy si oddýchnuť, kedy pritlačiť a ako dlho či intenzívne, stačilo počúvať svoje telo a nik mi nič nemusel hovoriť. Pôrodná asistentka len jemne v tichosti masírovala hrádzu a raz ma naviedla na zmenu polohy, aby malo bábo viac miesta. O tri hodinky po príchode do nemocnice som na posteli v pokoji pri tlmených svetlách porodila svojho tretieho syna.
Moja skúsenosť s hypnopôrodom
Môj hypnopôrod bol jednoznačne nezabudnuteľný, veľmi príjemný a pokojný zážitok. A to nie len pre mňa, ale aj pre tatinka, ktorý prvýkrát nebol pri pôrode vystresovaný a užíval si ho spolu so mnou a dúfam, že bol príjemný aj pre nášho synčeka.Nebol to pre mňa nebol úplne bezbebolestný pôrod, aj keď verím tomu, že je to možné. Keby som povedala, že som nepocítila počas celého pôrodu žiadnu bolesť, asi by som klamala. Jednoznačne ale poviem pravdu, že od bolestí pri prvom, u mňa veľmi ťažkom pôrode, keď ma po oxytocíne bolesť a starch ku koncu dve hodiny zhadzovali z nôh a od bolestí pri druhom pôrode, ktorý som predtým považovala za pohodový a menej bolestivý, tieto bolesti boli na míle vzdialené a hlavne ich bolo podstatne menej. Len ku koncu to boli také silnejšie sťahy, ktoré mali nádych nepohodlia a trvali len krátko. To tiež nie je príjemné, ale nebolo to neznesiteľné a nechcelo sa mi pri tom jačať od bolesti, ani to zo mňa nevycucalo všetku energiu pred tým, ako by ma nútili vyčerpanú silno tlačiť. Stále mám ale pocit, že keby som mala trošku viac času (o hypnopôrode som sa skutočne dozvedela asi 2 mesiace pred pôrodom) a kľudu na nácvik, (čo bolo pri dvoch chalanoch doma niekedy ťažké 🙂 ešte by som čo to vyladila 🙂
Neviem či je to povahou nášho Jerguška, alebo aj samotným pôrodom, ale počas šestonedelia sme ho nepočuli plakať. Okrem toho po pôrode som nemala žiadne zranenie a po pár hodinách mi to, že som rodila, pripomínalo len ešte stále dosť veľké brucho a sťahy maternice.
Chcem len poradiť maminkám, aby sa nedali odradiť ľudmi, ktorý tomuto spôsobu neveria a budú ich stále zneisťovať a spovedať, aby sa zachytili čo i len na chvíľku o niečo čím im dokážu, že to vlastne nefunguje a že nie každý to dokáže. Zažila som tri pôrody a viem, že to funguje.
